AMARI ROMAŇI ČHIB

Počiatky rómskej literatúry sú v 50. rokoch 20. storočia. V čase od roku 1969 do roku 1973, keď opäť nastúpila tvrdá normalizácia sa Rómovia prihlásili k reformnému procesu a jeho prvou vizitkou bol vznik kultúrno-spoločenskej organizácie pod názvom Zväz Cigánov-Rómov. Hneď od roku 1969 začal zväz vydávať časopis, od roku 1970 pod názvom Romano ľil - Rómsky list. Časopis bol vlastne spravodajom zväzu, ale čoskoro sa na jeho stránkach začali objavovať literárne texty rómskych autorov v rómčine. Až do zániku zväzu v roku 1973 viac-menej sa na stránkach spravodaja etablovala jedna generácia rómskych autorov, ktorí neprestali písať ani potom, keď zväz bol z politických dôvodov zakázaný. V priebehu nasledujúcich 16 rokov až do obdobia, kedy sa opäť začali objavovať demokratizačné pohyby v spoločnosti, sa podarilo vydať tri skromné publikácie a iba jedna bola celá venovaná rómskym autorom: išlo o výber rómskej poézie pod názvom Romane giľa – Rómske piesne (1979).

V tom období zásluhou Mileny Hübschmannovej sa podarilo prostredníctvom Českého rozhlasu zverejniť niekoľko literárnych prác rómskych autorov, medzi nimi aj divadelnú hru Eleny Lackovej - Žužika. Rok 1989 je pre históriu rómskej literatúry druhým najvýznamnejším medzníkom. Zmena politického systému a priznanie rómskym občanom status národnostnej menšiny umožnila vznik veľkého počtu rómskych časopisov tak v Čechách ako i na Slovensku a dokonca vzniklo i samostatné nakladateľstvo Romaňi čhib – Rómsky jazyk. Významnú úlohu v prebúdzaní nových autorov začalo zohrávať prvé rómske profesionálne divadlo Romathan, ktoré svoju prvú premiéru a potom prirodzene i všetky svoje ostatné inscenácie uviedlo v rómčine, čo vyvolalo obrovský záujem nielen Rómov na Slovensku ale i v zahraničí.

 

Niektoré špecifiká rómskej literárnej tvorby

Vznik a rozvoj literárnej tvorby rómskych autorov je silne ovplyvnená životnými podmienkami, spoločenským tlakom a hlavne formami existencie v pôvodných osídleniach. Ide hlavne o Rómov, ktorí v čase po druhej svetovej vojne sa v rámci plánovaného rozptylu sťahovali do českého pohraničia a niekedy toto sťahovanie bolo vynútené a nezvratné. Presun do priemyselných mestských aglomerácii vyvolávali v niektorých Rómoch nostalgiu za stratou koreňov, čo pociťovali ako kultúrne vykorenenie. Túto stratu kompenzovali literárnou tvorbou. Na Slovensku usadlí Rómovia si uchránili žánrovú originalitu ústnej slovesnosti, ktorá sa udržala v kultúrnej výbave Rómov prostredníctvom tzv. „domácich predstavení,“ počas ktorých sa stretávala takmer celá miestna komunita a tak aspoň čiastočne kompenzovala si svoj deficit kontaktov s ostatnou spoločnosťou. Rozprávanie rozprávok pre dospelých, ich fabulácia na mieste, nekonečné útrapy a víťazstvá hlavného rómskeho hrdinu či rómskej hrdinky dostávalo časom často viacero variantov a v podaní ďalších rozprávkarov – paramisárov aj vlastnú originalitu a atmosféru. Hübschmannová tvrdí, že ústna ľudová slovesnosť nemala v rómskom prostredí len komunikačnú či psychohygienickú hodnotu ale preberala na seba aj funkciu sociálneho korektora a bola jednou z dôležitých foriem verejnej komunikácie. Okrem rozprávok veľmi silné zastúpenie majú v ústnej slovesnosti malé vtipné, žartovné príbehy, príslovia, hádanky, porekadlá, pranostiky.

 Spomeniem len niektorých spisovateľov, ktorí písali v rómskom jazyku:

Elena Lacková – prvá rómska spisovateľka.

V roku 1992 jej na Slovensku vychádza prvá kniha - súbor pôvodných rómskych rozprávok v slovenskom i rómskom jazyku Rómske rozprávky / Romane paramisa Náklad knihy je vysoký - až 10.000 kusov a Elena Lacková cestuje s prezentáciou po celom Slovensku i v Čechách - rozdáva knihy a stretáva sa s deťmi i s pedagógmi. Od roku 1993 je Elena Lacková členkou Spolku slovenských spisovateľov.

 

Tera Fabiánová patrí medzi najstaršiu generáciu rómskych spisovateľov. Začala publikovať na konci 60. rokov 20. storočia v časopise Romano ľil, výber jej básní vyšiel v zborníku Romane giľa v roku 1979. Životopisné rozprávania Sar me phiravas andre škola /Ako som chodila do školy/, publikačne vyšlo v roku 1992. 

Pri jej začiatkoch ale aj počas celej jej literárnej tvorby pri nej stála romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju neustále povzbudzovala a pomáhala jej literárne dozrievať. Tera Fabiánová patrila medzi prvých autorov, ktorí začali písať po rómsky. Okrem básní a fejtónov časopisecky publikovala tiež poviedky. Knižne boli jej prozaické práce s výnimkou autobiografického rozprávania a detského rozprávania Čavargoš /Tulák/ (1991) publikované až po jej smrti v antológii Čalo voďi /Sýta duše/ (2008).

 

Tak by som mohla pokračovať ďalej Ilona Ferková, Margita Reiznerová, Gejza Demeter, Arnošt Rusenko, Vlado Oláh – všetkým významnou mierou pomáhala literárne dozrievať Milena Hübschmannová.

Som rada, že naši žiaci sa môžu oboznamovať s literárnou tvorbou spomínaných autorov a ľudovou slovesnosťou, ako sú rómske rozprávky príslovia príbehy či hádanky prostredníctvo vyučovacích hodín. Žiaľ, nie všetci hlavne mladí Rómovia majú možnosť spoznať aj túto oblasť rómskej kultúry.

PREZENTÁCIA

Mgr. Eva Gašparová